Medzi Junon, Henrim, Elizabeth, Ivanom, Claudom, Paulom, Abdelom, Simonom a Sylviou je pozoruhodný vzťah. Ich chladné, provokatívne, raz kruté a raz zase nonšalantné rozhovory dokonale zakrývajú zväzok, ktorým sú spojení. Pokrvný zväzok.
A krv ich spojí aj na Vianoce. Okolo slávnostného stola sa rieši zdravotný stav Junon a leukémia, ktorá jej môže drasticky skrátiť život. Záchrániť by ju mohla transplantácia kostnej drene, ak by sa v rodine našiel vhodný darca.
Jej deti i synovec si nechajú mechanicky spraviť testy. Nie všetci sú z rovnakej krvi, a nie všetci budú musieť niesť zodpovednosť, ak by sa transplantácia náhodou nevydarila. Ale tieto dramatické a nepohodlné úvahy odsúva rodina na neskôr.
Režisér Arnaud Desplechin rozpráva tento príbeh neposlušným spôsobom, jeho štruktúra sa búri poriadku podobne ako sa jednotliví členovia rodiny búria uhladenému obrázku šťastnej spoločnosti. Film súťažil minulý rok na festivale v Cannes a od francúzskej akadémie získal deväť nominácií na Césara.
Arnaud Desplechin (1960) vyskúšal filmárske remeslo najprv ako kameraman – vo filmoch Comme les doigts de la mais a Présence féminine.
Neskôr začínal krátkymi a stredometrážnymi filmami, a s celovečerným debutom La sentinelle prišiel v roku 1992 a súťažil s ním na festivale v Cannes. V Cannes sa ukázal celkom štyrikrát, naposledy s filmom Un conte de Noel.