|
 |
10 tvárí francúzskeho filmu Výber filmov tejto sekcie je sústredený na hercov, ktorých tváre sa objavujú vo filmoch súčasných francúzskych tvorcov. Týmto výberom chceme upozorniť najmä na tých, ktorých už slovenský divák pozná z filmového plátna, no možno mu hneď nenapadne ich meno. Takže nejde o žiadnych klasikov ako Belmondo či Delon, ani výlučne o mladých fešákov, ale o výrazných charakterových hercov, ktorých si v súčasnej francúzskej kinematografii nemôžete nevšimnúť. |
|
Romain Durris
 |
Mladý francúzsky talentovaný herec, slovenskému publiku známy z filmov Tonyho Gatlifa Gadjo Dilo (1997) či Exil, alebo z historického veľkofilmu Arsene Lupin – zlodej a gentleman a tiež ako predstaviteľa hlavnej role zo série Erazmus Cédrica Klapischa. Tento si ho v roku 1994 vybral na konkurze do filmu Mladistvé nebezpečie a odštartoval nielen Durisovu kariéru, ale aj ich spoločnú 13-ročnú spoluprácu, filmami: Každý hľadá svoju mačku (1995), Erasmus a spol (2002), Erasmus 2 (2005) a nakoniec Paríž (2008). Romain Duris dokáže stvárniť rozmanité role, o čom svedčia náročné úspešné snímky Tlkot srdca (2005) Jacquesa Audiarda alebo film Molière od Laurenta Tirarda, ktorý bol premietaný v Bratislave počas fiffba 2007. |
|
|
Mathieu Amalric
 |
Jeho herecké začiatky sú spojené s tvorbou režiséra Arnauda Deplechina, ktorý ho obsadil do hlavnej úlohy filmu Ako som sa hádal alebo Môj pohlavný život a Amalric za ňu získal v roku 1997 Cézara za Najlepšiu mužskú hereckú nádej. Prerazil tak na premenlivú scénu francúzskeho autorského filmu 90-tych rokov a všetci významnejší režiséri sa zrazu oňho trhajú. Medzičasom sa z neho stal i režisér 3 dlhometrážnych filmov, no posvätenie a slávu si získal ako herec: Cézara za Najlepšieho herca vo filme Kráľovia a královny režiséra Arnauda Depleschina a rolu vo filme americkej produkcie, Spielbergovom Mníchove. V snímke Skafander a motýľ, ako novinár Jean-Dominique Bauby, paralyzovaný „locked in syndromóm“ vo svojom tele, podal pôsobivý výkon, ktorý mu na tohtoročných Cézaroch priniesol opäť najvyšie ocenenie. Na festivale uvádzame spolu tri filmy, v ktorých môžete porovnať tvárnosť tohto výnimočného herca: od sexom posadnutého Richarda O., cez paralyzovaného novinára, po náročného divadelného režiséra v Herečkách. |
|
|
Benoît Magimel
 |
Vo filme debutoval už v dvanástich rokoch postavou nezabudnuteľného chlapca Moma vo filme Život je dlhá pokojná rieka (1988). Počas svojej hereckej kariéry mal možnosť pracovať s viacerými známymi režisérskymi osobnosťami: od Mathieu Kassovitza (Nenávisť), cez Nicole Garcia (Podľa Charlieho), po Michaela Hanekeho (Pianistka). Rozpoltené dievča je jeho druhý film pod réžijným vedením Clauda Chabrola, v roku 2004 už spolupracovali na filme Družička. Najnovšie sa predstaví v adaptácii románu kontroverzného autora a debutujúceho režiséra Michela Houellebecqa Možnosť ostrova. |
|
|
Louis Garrel
 |
Syn režiséra Philippa Garrela, svoju prvú hereckú úlohu získal po boku samotnej Jane Birkin, vo filme Toto je moje telo Rodolpha Marrconiho. No významnejšiu rolu získal až v dvoch filmoch zobrazujúcich pohnuté udalosti Parížskeho Mája 68: Snílci (2002) Bernarda Bertolucciho a v čiernobielej dokumentaristicky ladenej snímke svojho otca Pravidelní milenci. Za úlohu mladého básnika v druhom spomínanom si v roku 2005 odniesol z Cézarov sošku za Najlepšiu mužskú hereckú nádej. Nasledovalo stretnutie s Christophom Honoré, ktorý mu zveril hlavnú postavu v provokatívnej snímke Moja matka či v melancholickom V Paríži (fiffba 2007). Muzikálový film Piesne o láske je ich treťou spoluprácou. |
|
|
Maurice Benichou
 |
Začínal na divadelných doskách pod vedením Patrica Chéreaua a Petera Brooka, medzinárodné zviditeľnenie mu však priniesla až úspešná francúzska snímka Amélia z Monmartru Jean-Pierre Jeuneta. Odvtedy sa stále častejšie objavuje na filmovom plátne, v slovenských kinách sme ho mohli napríklad vidieť i v Hanekeho snímkach Kód neznámy a Ukrytý. Často hrá vo filmoch hercov-režisérov: Pominuteľný (2005) Erica Caravacu a Kandidát Nielsa Arestrupa (zaradenom v tejto sekcii). Maurice Benichou sa objavil i v najnovšej snímke Cedrica Klapicha Paríž. |
|
|
Sergi Lopez
 |
Herec s katalánskymi koreňmi, tak často obsadzovaný práve do francúzskych filmov, obľúbený protagonista Manuela Poiriera. Absolvent kurzu cirkusového umenia, Lopez prerazil vďaka Poirierovmu road-movie z bretónskeho prostredia Western, ktorý vyvolal vlnu nadšenia na festivale v Cannes v roku 1996. Roztomilo smiešny a príťažlivý „latin lover“ je odvtedy vyhľadávaný režisérkami Corsioniovou či Vermouxovou. Slovenský divák ho však pozná najmä z Pornografického vzťahu, krehkého príbehu sexuálnych fantázií podaného akoby dokumentárnym spôsobom, potom z role psychopata v trileri Harry, tvoj priateľ a pomocník, ktorý mu v roku 2001 vyslúžil Cézara, či ako zlovestného frankistického poručíka vo Faunovom labyrinte. |
|
|
Yvan Attal
 |
Hneď za svoju prvú fimovú úlohu vo filme Neľútostný svet získal Cézara za Najlepší herecký objav. Režisér tohto snímku Eric Rochant s ním ďalej spolupracuje na filmoch Pred očami sveta, pri nakrúcaní ktorého stretáva svoju budúcu životnú partnerku a múzu, herečku Charlotte Gainsbourg a filme Patrioti odohrávajúcom sa v krajine, odkiaľ Attal pochádza, v Izraeli. Je typom herca, ktorý rád hrá zlých chlapcov a hrá ich dobre, o čom svedčí i Cena Jeana Gabina. Prechádza však i za kameru, snímkou Moja žena je herečka (2001) vtipne opisujúcou starosti muža žijúceho s herečkou – šarmantnou Gainsbourgovou, a po diváckom úspechu spolu pokračujú v roku 2004 ešte ambicióznejším dielom Vzali sa a mali veľa detí. |
|
|
Jérémie Renier
 |
Ako mladučký nádejný talent objavený v polovici 90-tych rokov bratmi Dardennovcami, tento belgický herec čoraz viac nakrúca s francúzkymi režisérmi. Z role predčasne dospelého chlapca v realisticky ladenom filme Sľub tak prechádza do úplne iného žánru krvavej rozprávky Kriminálni milenci Françoisa Ozona. Po úspechu mega produkcie Bratstvo vlka a ďalšom spoločnom diele s Dardennovcami ovenčenom Zlatou Palmou v Cannes 2005, snímke Dieťa, kde hrá nezrelého otca, je v poslednej dobe obsadzovaný prevažne francúzskymi tvorcami, akými sú napríklad Olivier Assayas (Letný čas) či Laetitia Masson (detektívka Viník, predstavená na tohoročnom Berlinale). |
|
|
Jean Rochefort
 |
Okrem toho, že stvárnil pre Francúzov notoricky známu figúrku nešikovného Etienna v komédiách Yvesa Roberta Slon (1976) a Všetci pôjdeme do raja (1977), Rochefort je typickým predstaviteľom vedľajšich, no výrazných rolí. Svedčia o tom i tri ocenenia Cézar a cena za celoživotné dielo z roku 1999. Nedávno si zahral v thrilleri Nikomu to nehovor (2006) od Guillauma Caneta a napriek svojmu pokročilému veku je stále aktívny, o čom svedčí i Fernandelova pieseň Félicie aussi, ktorú prespieval s populárnym spevákom Vincentom Delermom či najnovšia one man show „Entre autres“, aktuálne uvádzaná v divadle Madeleine v Paríži. |
|
|
Michel Blanc
 |
Najprv zažiaril v mnohých úspešných francúzskych komédiách medzinými Dedo Mráz a iný odpad (1982), Opálení (1978), Opálení na lyžiach (1979) alebo Krok do tieňa (1984), ktorý aj sám režíroval. Následne začal voliť psychologicky náročnejšie role: Pán Hiro (1989), jeho vlastný film Veľká únava (1994) alebo nedávny blockbuster Vyzeráte veľmi dobre (2006). Slovenský divák pozná Blanca najmä z filmov Prosperove knihy (Peter Greenaway) a Záskok, kde hrá po boku typovo podobného anglického herca Boba Hoskinsa. Svedkovia sú jeho prvou spoluprácou s režisérom Andrém Téchiné. |
|
|
|
|
 |
